Pre všetkých

Tak tomu to som v detstve nikdy nerozumela. Pochopila som to až teraz - po mesiaci po mojom prvom milovaní. Keď si mám na to spomenúť, v podstate si skoro nič nepamätám. Vybaví sa mi len partnerovo spotené telo, ja ako som nevedela čo robiť a že aj napriek tomu mi povedal: "Bola si skvelá." Nepamätám si žiadnu romantiku, hľadenie si do očí a podobné prvky, o ktorých som si myslela, že k prvému sexu patria. A prečo? Lebo sa to stalo priskoro! Síce chodíme spolu už sedem mesiacov, ale aj tak sme na to neboli pripravení. Ak by som čo i len trošičku poslúchla svoj rozum, tak by sa to nestalo. Hoci to neľutujem, mohlo to byť aj krajšie. Ale pocity a túžba (resp. jeho dotyky, ktoré mi robili dobre) boli silnejšie. Keď sa spýtal či to chcem odpovedala som: "Neviem." Tak predsa som rozmýšľala aj trocha racionálne. Ale nepomohlo. To by racionálne musel rozmýšľať aj môj partner. V každom prípade na otázku, či sa riadiť rozumom alebo srdcom sa dá odpovedať iba takto: Kedy ako. Ale kedy a ako to už nevie nikto. A keď na to niekto príde, moje "poprvé" mi to už aj tak nevráti. Nech sa vy rozhodnete akokoľvek, do ničoho sa radšej nenúťte. Spravili by ste možno chybu, ktorú by ste neskôr mohli oľutovať. A vždy je lepšie učiť sa na chybách iných-napríklad mojich. To však neznamená aby ste si zo mňa brali príklad. Je len na vás ako sa rozhodnete ale pamätajte - každý si je sám strojcom svojho šťastia.